Sobotňajšia „národná púť" k soche Svätopluka upriamila pozornosť na to, že s Kotlebovou Ľudovou stranou Naše Slovensko (ĽSNS) treba aj napriek relatívne nízkemu volebnému zisku 1,3 percenta počítať.

Strana stelesňuje mladšiu a agresívnejšiu generáciu slovenského pravicového extrémizmu, ktorá sa v tomto volebnom období bude nepochybne usilovať o to, aby si podriadila SNS.

Svedkami podobného striedania stráží na krajnej pravici sme boli pred časom v Maďarsku, kde sa zo spočiatku marginálneho politického hnutia Jobbik za necelé štyri roky stala parlamentná strana s 16,7­percentnou podporou voličov.

Na tomto veľkom úspechu sa vo veľkej miere podpísala aj radikalizmu naklonená politická klíma (nepopulárne opatrenia ľavicovej vlády, neustále spochybňovanie jej legitimity, ekonomická kríza), ale dôvod, prečo sa z množstva adeptov práve Jobbiku podarilo osloviť politikou znechutené davy, treba hľadať vo vnútorných charakteristikách strany.

Prečo práve Jobbik

Jobbiku zabezpečili veľkú časť vidieckych voličov vystúpenia strany blízkej Maďarskej garde. Strana bola úspešná najmä v obciach, kde je problematické spolunažívanie Rómov a Maďarov - radikáli namiesto slabej polície presviedčali činmi, namiesto inteligencie, ktorej chýbala slovná zásoba, prevzali iniciatívu aj na poli ideovom, keď si ako ústrednú tému vytýčili potlačenie takzvanej „cigánskej kriminality".

Umiernení diskutéri darmo hľadajúci efektívne a pritom politicky korektné riešenia boli ľahko a presvedčivo označení za farboslepých, otvárajúc tak priestor pre národno-populistické frázy krajne pravicových ideológov.

Zároveň mladé a mimoriadne dynamické vedenie organizácie (ktorá začínala ako mládežnícke hnutie), jej agilita a ochota ísť do škandálov dokázali osloviť aj nezamestnanú mládež.

Popri tom, že strana má dobre vybudované štruktúry na univerzitách, veľmi jej pomohla aj vlastná online sieť - na najväčšej maďarskej spoločenskej stránke iwiw má Jobbik viac ako 40-tisíc sympatizantov, čo je takmer štvornásobok súčtu fanúšikov ostatných strán.

Tieto kroky Jobbiku umožnili, že popri voličskej báze kedysi parlamentného, neskôr zdiskreditovaného MIÉP-u (Strana maďarského života a pravdy) uspel aj v radoch klasických cieľových skupín socialistov, akými sú osoby s nízkym zárobkom, dôchodcovia a mladí intelektuáli.

Podobnosti

Kotlebova strana nie je v stave, aby v blízkej budúcnosti zaznamenala podobný nárast ako Jobbik. Nájdu sa však paralely, ktoré si zaslúžia zvýšenú pozornosť. Podobne ako Jobbik aj ĽSNS stavia do stredobodu „cigánsku kriminalitu" a neraz sa usiluje nahradiť aj políciu pokladanú v tomto smere za slabú a nemohúcu.

Rovnako ako Jobbik svojich mentorov, aj kotlebovci sa priebežne usilujú o diskreditáciu politikov SNS s beztak naštrbenou povesťou. A po tretie, aj ĽSNS má mimoriadne presvedčivú a silnú webovú bázu - popri mnohých extrémistických stránkach sa prezentuje 30­tisíc podporovateľmi na Facebooku.

Pre demokratickú slovenskú politickú a civilnú elitu je prvoradou úlohou, aby neopakovala chyby, ktoré v Maďarsku viedli k stavu, že Jobbik ľahko oslovil značnú časť voličov. Je neprípustné, aby pri diskusiách o rómskej problematike mali najvýstižnejšiu slovnú zásobu radikáli. Polícia nesmie pripustiť stav, keď majú občania pocit, že ochranu musia hľadať u niekoho iného. Mimoriadne dôležitá je neustála a presvedčivá prítomnosť nenacionalistických politických síl na online fórach a ulicu tiež nemožno uvoľniť pre extrémistov.

V uplynulom období sa vo všetkých týchto oblastiach dosiahol istý pokrok, treba však, aby takéto úsilie bolo rozhodné, koncentrované a jednoznačné. Paradoxne práve fakt, že sa SNS „prešmykla" do parlamentu, môže poskytnúť istý čas na prípravu. Hodiny generačnej výmeny extrémnej pravice však už tikajú.