Kosovo a „národné záujmy"

Novovymenovaný minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda nepotreboval ani týždeň na to, aby ukázal, nakoľko je empatický k maďarskej menšine žijúcej v krajine, ktorú reprezentuje. Na otázku novinára o budúcnosti slovensko-maďarských vzťahov považoval za potrebné zdôrazniť, že počas svojho pôsobenia bude vždy obhajovať „národné a štátne záujmy" Slovenska.

U takého ostrieľaného politika to môžeme pokladať za vážne nepochopenie vlastnej role, pretože žiadny minister zahraničných vecí sa nemôže zaoberať národnými záujmami, jeho úloha, ešte aj podľa sebadefinície ministerstva, je výlučne obhajovať štátne záujmy Slovenska v zahraničí.

Trvá na svojom

Vážnejším dôsledkom podobného zmiešavania rolí je Dzurindova reakcia v prípade Kosova. Slovensko totiž (spolu s Cyprom, Gréckom, Rumunskom a so Španielskom, krajinami, ktoré tiež neuznávajú vládu v Prištine) dostalo odkaz od Európskeho parlamentu, ktorý svojím uznesením žiadal uznanie nezávislosti krajiny.

Slovenský minister zahraničných vecí vo svojej odpovedi na túto otázku uviedol, že síce ešte nepozná presný obsah uznesenia, ktoré ešte treba interpretovať, ale zotrvá pri svojom skoršom názore a nebude meniť oficiálne stanovisko.

Dzurindov postoj nie je prekvapujúci. Ešte za čias vlády Smeru ako predseda SDKÚ odmietol uznanie samostatnosti Kosova skôr a ostrejšie ako mierne rozpačitý vtedajší minister zahraničia Lajčák. Tento fakt Dzurinda s obľubou dodnes zdôrazňuje.

Odpor, strach alebo gesto?

Za takýmto ostrým postojom sa môžu skrývať tri dôvody. Prvým je odpor slovenskej verejnej mienky - i keď väčšinová mienka vo veci Kosova nie je známa, Dzurinda môže mať právom dojem, že takýmto postojom sa môže vyhnúť potenciálnej vnútropolitickej búrke.

Druhým dôvodom môže byť strach z narušenia slovensko-srbských bilaterálnych vzťahov, to jest, že slovenský krok by Belehrad privítal ich ochladnutím, čo by mohlo zhoršiť situáciu slovenskej menšiny v Srbsku.

Táto argumentácia sa javí ako málo pravdepodobná - Maďarsko po chvíli vyčkávania pomerne rýchlo uznalo samostatnosť Kosova, ale to ani v strednodobom horizonte nezhoršilo maďarsko-srbské vzťahy a situácia maďarskej menšiny v Srbsku sa ďalším budovaním systému autonómnych inštitúcií odvtedy len zlepšila.

Tretím, a zrejme najdôležitejším dôvodom bude ten, ktorý už v roku 2007 sformuloval Robert Fico. Vtedy predseda vlády neuznanie suverenity Kosova hodnotil ako gesto, ktorým mohol ukázať silný odpor proti údajným separatistickým snahám Maďarov. V otázke uznania Kosova totiž sotva hralo úlohu priateľstvo k srbskému národu alebo obavy o tamojšiu slovenskú menšinu - v pozadí boli hlavne obavy z opakovania kosovského incidentu.

Podľa takejto argumentácie medzinárodné spoločenstvo uznaním Kosova vytvorilo precedens, po ktorého vzore sa rad za radom od európskych krajín môžu odtŕhať separatistické regióny.

Nie je teda náhoda, že suverenitu Prištiny nepodporuje práve tých päť európskych krajín, ktoré samy riešia problém veľkých, jazykovo a teritoriálne kompaktných menšín na svojom území.

Urážka

Dzurinda teda zotrváva pri svojom odkaze, že Slovensko všetkými dostupnými prostriedkami odmieta separatizmus svojich Maďarov. To je však chtiac-nechtiac obrovská urážka z pohľadu maďarskej menšiny na Slovensku. Mal by totiž pochopiť, že rovnocenného partnera nemožno pokoriť donucovaním, umelým udržiavaním plotov a hradieb.

Žiadna slovenská vláda by sa nemala usilovať o to, aby sa jej Maďari neodtrhli preto, lebo by k tomu vďaka hrdinským politickým činom a vyhláseniam ministra nenašli legitímnu medzinárodnoprávnu cestu, ale o to, aby im ako rovnocenným partnerom Slovákov takáto možno ani neprišla na um.

Odpoveď Dzurindu na problém Kosova jednoznačne poukazuje na to, že jeho vyhlásenie o národných a štátnych záujmoch nebolo náhodné. Pritom skutočnosť je taká, že úlohou slovenskej vlády je v prvom rade reprezentácia záujmov vlastných občanov - v jej kalkuláciách by mal byť slovenský Maďar aspoň taký dôležitý ako srbský Slovák.

Kým toto slovenské vládne elity nepochopia, nebudú vedieť ani v budúcnosti hodnoverne a legitímne kritizovať politiku Budapešti voči svojim menšinám. Ale čo je ešte horšie - keďže zneužívajú hlasy maďarských voličov veriacich v slovensko-maďarskú spoluprácu, môžu prinútiť Most-Híd, aby sa konfrontoval so svojimi partnermi.

Ábel Ravasz

(Autor je hlavným analytikom Publicus Slovensko)

Zdroj: http://komentare.sme.sk/c/5474264/kosovo-a-narodne-zaujmy.html